Kto hodnotí ten je sudcom, kto nehodnotí ten je zase pasívnym členom spoločnosti.Berie všetko okolo seba ako nutné zlo.
Tentokrát pár riadkov o hodnotení s pohľadu medziľudských vzťahov. Spýtajme sa sami seba podľa čoho hodnotíme ľudí okolo nás a v našej blízkosti.Je tým pravým kritériom skúsenosť; čas; vzájomné sympatie; chuť spoznávať alebo len jednoducho chuť stať sa sudcom?Je samozrejmé že jednotlivé postoje a vyjadrenia sa určite aspoň sto krát zmenia.Závisí to od takej maličkosti, ktorou je čas.Čas strávený s danou osobou nám dokáže do detajlov pomôcť hodnotiť.A ak to nie je práve čas, ktorého máme každý nedostatok bude to už asi iba výzor a tých pár viet ktoré si poviete do slúchadla telefónu alebo ráno na autobusovej zastávke. Realitou tohto možno bizardného článku bude asi fakt, že každý si zvolí aj tak svoj spôsob hodnotenia.Či je hodnotenie pozitívne alebo negatívne je vecou medziľudských vzťahov a vecou ako si s danou osobou „seknete“. Berte preto tento článok len ako zabitý čas.Nič viac, nič menej. P.S: ak sa bude chcieť niekomu, môže kľudne zareagovať alebo oponovať.Možno to zmení môj spôsob hodnotenia.
Komentáre